„Náš zákazník – náš pán.“

Počiatky závodu

Tomáš Baťa bol človek, ktorý krajskému mestu Zlín vdýchol život. Začiatky jeho éry spadajú do roku 1894, kedy spoločne so svojimi súrodencami založil obuvnícky závod, jeden z prvých ,,veľkovýrobcov” obuvy na svete. Skupina krajčíriek a obuvníkov šili topánky nie len pre svojich susedov, ale aj pre vzdialenejších obchodníkov. Začiatky podnikania boli krušné. Z počiatku vyrábali valašskú prešívanú hunenú obuv. Pri výrobe využívali predovšetkým práce domácích robotníkov. Zamestnávali okolo 10 robotníkov, ktorí museli odpracovať fixnú pracovnú dobu, za ktorú dostávali pravidelnú týždennú mzdu. V tej dobe to bolo niečo veľmi neobvyklé a priekopnícke. 

V lete 1895 prišla kríza. Všetok majetok bol zastavený na zmenky a splátky, ktoré už nebolo možné platiť. Začali im hroziť žaloby. Baťovi zistili, že sú na dne. Keď Antonín, brat Tomáša Baťu, odišiel na vojnu. Ujal sa vedenia firmy sám Baťa. Snažil sa zbaviť dlhov. Zapojil sa do celého procesu výroby, kedy našiel cestu, ktorá viedla k úspore materiálu. Dlhy boli zažehnané. Len krátko na to firmu postihla ďalšia pohroma. Firma, ktorá mala uschované všetky zmenky, skrachovala. Baťa sa nevzdal a začal šiť topánky z plátna, ktoré boli lacnejšie. Sestra Anna sa zaslúžila o prosperitu firmy. Prevzala ekonomiku a neumožnila zbytočné plytvanie získaných finančných prostriedkov. V roku 1897 boli dlhy splatené. Baťa postavil svoju prvú budovu, kde zamestnával 120 ľudí. Postupom času odkúpil ďalšie pozemky na území Zlína, kam začal rozšiřovať firemnú infraštruktúru. Firma bola v rozkvete. 

Za skúsenosťami do USA

Tomáš Baťa sa rozhodol odísť do Ameriky, získať nové skúsenosti z oblasti spôsob organizácie práce, výplaty zamestnancov a uskladnenie polotovarov pre výrobu obuvy. Po pol roku doviezol nové plány výstavby továrenských budov aj americký smer managementu. Objednal tiež výkonnejšie stroje. Boli stupňované požiadavky na zamestnancov. 

S rastúcimi pracovnými silami nastal problém, kam všetkých robotníkov ubytovať. Preto začala výstavba tzv. Baťových domčekov. Spolu s nimi vznikli budovy, ktoré doposiaľ tvoria charakteristickú architektúru Zlína napríklad Zlínsky mrakodrap. 

Vojenské obdobie

Na počiatku prvej svetovej vojny dostala firma zákazku na výrobu vojenských topánok. Stovkám mužov sa pomocou práce v továrni podarilo vyhnúť povolávaciemu rozkazu. Topánky sa vyrábali hlavne pre vojsko rakúsko-uhorskej armády. Bola zriadená garbiareň. Vlastnou výrobou sa znížili náklady. Po 1. svetovej vojne vymyslel Baťa plán. Znížil ceny obuvy na 50%. Robotníci súhlasili so znížením platu a na oplátku dostávali jedlo, oblečenie a ďalšie nevyhnutnosti za polovičnú cenu. Odvážny krok sa osvedčil a Baťa začal prosperovať predajom obuvy. 

Koniec podnikateľa Tomáša Baťu nastal v roku 1932, kedy zahynul so svojim pilotom pri leteckej nehode. Cesta mala byť uskutočnená do Švajčiarska, kde mala byť otvorená nová pobočka. Let štartoval v Otrokoviciach, kde bol kvôli hmle o hodinu odložený. Baťa trval na odlete. Nástupcom firmy sa stal Ján Antonín Baťa. 

Súčasnosť

Veľmi známa je tzv. Baťovská cena, kedy posledné číslo je 9. Súčasná európska centrála je vo Švajčiarsku. Centrála pre Česko je opäť v Zlíne. Firma Baťa bola označená za najväčšieho predajcu a výrobcu topánok. Poblíž námestia Míru stojí pomník Tomáša Baťu, ktorý bol postavený v roku 1933. Známy je taktiež Baťov kanál.