Pamätník Tomáša Baťu v Zlíne

Budova bola postavená v roku 1933, rok po smrti Tomáša Baťu. Pamätník je postavený v duchu zlínskeho funkcionalizmu a autorom bol významný zlínsky architekt F. L. Gahura. Klasický konštrukčný modul kombinoval so sklenenou výplňou, vnútorný halový priestor je rozčlenený iba stĺpmi a doplnil jednoramenným schodiskom a dosiahol tak mimoriadnej čistoty priestoru. Svojmu účelu prestal slúžiť v novembri roku 1944, kedy bol pri vojnovom bombardovaní silne poškodený sklenený plášť. 

V roku 1954 bol Pamätník prestavaný na Dom umenia. V priebehu procesa obnovy Pamätníka do pôvodnej podoby stavbári odstránili všetko, čo nepripomína 30. roky minulého storočia. Unikátnej budove tak vrátili podobu čistého kryštálu. V roku 2013 bol budove navrátený názov Pamätník Tomáša Baťu.  Interiéru dominuje maketa lietadla Junkers F13, v ktorom Tomáš Baťa zahynul. Budovy sa tyčia na vrchole námestia T. G. Masaryka a ponúka tak krásny výhľad na Zlín. Cez návštevnícke dni býva tento skvost Zlína vo večerných hodinách nasvietený. 

Tomáš Baťa

Umožnil ľuďom získať stabilnú a dobre ohodnotenú prácu. Svoj život zasvätil výrobe a predaju obuvy. V roku 1923 sa stal starostou Zlína, teda začal prudký rozvoj mesta s finančnou podporou firmy Baťa. Postavila sa nemocnica, vykupujú sa pre mestá pozemky. Zámockú budovu a okolie premenil na verejné sady. Pre svojich zamestnancov zaistiť ubytovanie v dnešných, tak typických Baťových domčekoch. Náklady na modernizáciu Zlína hradil z vlastných príjmov firmy. 

Jeho myšlienky sa nepútajú len k Zlínu. Ponúkol zriadenie 3000 telefónov pre obce bez telefónu v rámci ČSR. Jedným z najväčších úspechov bolo zriadenie letiska. Vdýchol život filmovým ateliérom, hotelom, školným budovám a obchodným domom. V tejto dobe získal Zlín európsky ojedinelý charakter funkcionalistického mesta. Aj po jeho smrti sa budovanie mesta nezastavilo, a to vďaka schopným ľuďom okolo neho. Bol to najmä nevlastný brat a dedič Ján Antonín Baťa.