Neďaleko Luhačovíc leží mesto Slavičín. Rovnako ako kúpeľné mesto leží v okrese Zlín. Počtom obyvateľov o nejakú stovku Luhačovice prevyšuje. Dokonca aj prvá písomná zmienka o Slavičíne sa dátuje do roka 1141. Mesto leží asi len 15 minút od kúpeľov. Je to teda ideálne miesto k odpoludňajšiemu výletu s rodinou. Nachádza sa tu mnoho zaujímavých vecí. Jednou z nich je Pivečkov lesopark. Nájdeme tu taktiež najstaršiu stavbu mesta. Je to kostol z 13. storočia zasvätený svätému Vojtěchovi. Na návrší vedľa kostola leží pamätník obetiam leteckej bitky nad Slavičínom. 

Druhému, a taktiež menšiemu návršiu v strede mesta, je doménou barokový zámok z roku 1750 s priľahlým anglickým parkom. Budovy dnes slúžia k pohostinským účelom, verejný park je miestom pre odpočinok a prechádzky. Je tu pavilón pre hudobné aktivity, kolkáreň, volejbalové kurty a amfiteáter s letným kinom. Rajom pre rybárov sú určite neďaleké rybníky. Okolo rybníka Slavík vedie náučná cesta, ktorá je zdrojom poučenia o faune a flóre. 

Pivečkov lesopark

Založenie Pivečkovho lesoparku rodinou Pivečkovcov sa dátuje do roka 1936 ako odpočinková a kľudová zóna pre obyvateľov Slavičína, ale predovšetkým pre zamestnancov ich obuvnického podniku. Nájdeme v ňom predovšetkým drevené plastiky, diela mladých sochárov, študentov pražskej umeleckopriemyslovej vysokej školy. Patria medzi nich presýpacie hodiny a svorka siedmych vlkov, obrí slizniak, slimák piadivka alebo tuleň, rozprávkový most nad jazierkom a drevený kolotoč, vodník a žaba, kondor a skupina stromov, kamenný kentaur a zoskupenie trochu záhadných húb. 

Rodina Pivečkovcov

Rodina Pivečkovcov sa do Slavičína presťahovala v roku 1860, aby tu založili preslávený obuvnický podnik JAPIS ( dnes PRABOS - výrobca špeciálnej trekkingovej a vojenskej obuvy). Rodina nažívala v spoločnej spolupráci a úcta medzi členmi rodiny bola samozrejmá. V roku 1938 zomrela pani Josefka Pivečková, rodina rozhodla o vybudovaní lesoparku na jej spomienku. Usporadúvali sa tu tanečné zábavy, výlety, pikniky. Deti sa tu mohli hrať s Karkulkou a trpaslíkmi pri jazierku, rodičia si mohli odpočinúť na lavičkách blízko lesnej cesty. V roku 1948 prišlo znárodnenie a rodina prišla o podnik aj lesopark. Přišiel nový majiteľ. Časť stien a skalku ľudia rozobrali a postavičky pre deti zmizli nevedno kam. Po viac než 40 rokoch sa vracia jeden zo synov Pivečkovcov. Aj keď sklamaný v akom stave lesopark nájde, ani na moment nevzaváha pre obnovu okolia. Les sa vďaka dobrovoľníkom vyčistil. Naspäť sa vrátili aj mnohé výtvory.