Rímskokatolická farnosť Luhačovice je jedno z územných společenstiev rímskych katolíkov v dekanáte Valašské Klobouky s farným kostolom Svätej Rodiny. Do správy farnosti patrí aj zámocká kaplnka sv. Josefa a kaplnka Panny Márie pri Augustiniánskom dome, v ktorom v rokoch 1922 a 1926 Leoš Janáček napísal Lišku Bystroušku a slávnu Glagolskou omšu.

História farnosti

Ako farný kostol v Luhačoviciach predtým slúžila súkromná zámocká kaplnka sv. Josefa, ktorá patrila rodu Serenyiovcov. Tá nestačila záujmu veriacich a tak koncom 19. storočia začalo úsilie o výstavbu nového kostola. K realizácii stavby však nakoniec došlo až po roku 1990. Základný kámeň posvätil pápež Ján Pavol II. v apríli 1990 vo Velehrade, samotná výstavba sa uskutočnila v rokoch 1996-1997. Vo farnosti sa pravidelne koná trojkráľová zbierka. 

Kostol Svätej Rodiny

Kostol Svätej Rodiny patrí medzi novo postavené kostoly na Morave. Na jeho stavbe sa podieľal ing.arch.Michal Brixe, jeden z mála českých architektov, ktorý sa odklonil od formálnych tradícii modernej architektúry. Na stavbe luhačovického kostola pracoval so svojim dlhoročným kolegom ing.arch.Petrom Frantou. Stavbu kostola Svätej Rodiny v Luhačoviciach dokončili koncom roku 1997. Moderná stavba s vežou s výškou 22 metrov tohto roku získala tri zvony. Nejväčší z nich s váhou 220 kg bol zasvätený Svätej Rodine, menší Panne Márií (150 kg) a najmenší svätému Josefovi (100 kg). Pred kostolom bola postavená fontána pre minerálny prameň, ktorý nesie meno po patronovi farnosti - Sv. Josef. Je vhodný k pitnej liečbe a uhličitým kúpeľom. 

Zámocká kaplnka sv. Josefa

Zámocká kaplnka nechala v 18. storočí vybudovať dcéra Wolfganga Serényiho Alžbeta, aby slúžila ich rodu. Už v roku 1754 bola kaplnka prehlásená za verejnú a v roku 1784 prevzala funkciu farného kostola. Okrem stavby barokového zámku tu predovšetkým položili základy luhačovického kúpeľníctva a v neďalekom Provodove nechal gróf Wolfgang Serenyi postaviť mariánsku kaplnku. 

Farnosť v okolí Luhačovíc

Rímskokatolická farnosť Pozlovice je jedna z územných společenstiev rímskych katolíkov v obci Pozlovice s farným kostolom sv. Martina. 

História farnosti v Pozlovicíach

V roku 1633 bola obnovená katolická duchovná správa a od roku 1641 sú dochované najstaršie matriky pozlovskej farnosti. Drevený kostol sa v roku 1642 rozoberal a na jeho mieste bol postavený nový kostol z kameňa, ktorého stavbu zariadil gróf Pavel Serenyi. Po nájazdoch Tatarov a Turkov v roku 1663 bola dedinka nepatrne poškodená, avšak kostol aj fara museli byť znovu zrekonštruované. Fara aj kostol boli novo postavené v barokovom štýle v roku 1757. Územie farnosti - Pozlovice s kostolom sv. Martina, Ludkovice s kaplnkou Panny Márie Ružencovej, Řetechov s kaplnkou sv. Anežky České, Podhradí.